Otázka, ktorú počujem, keď niekedy večer zdvihnem mobil: "Anna, povieš mi príbeh?" Na druhej strane je moja nedočkavá vnučka Ninka, ktorá ma od malička volá Anna. 

Viem, že už leží v posteli a pravdepodobne nemôže zaspať alebo ju trápi niečo, s čím si momentálne nevie rady. Tak sa začali naše spoločné príbehy po telefóne.Začala som jej ich rozprávať už dávno aj kvôli tomu, že je od malička veľmi živá , zvedavá a nedočkavá. Zaujíma sa o mnohé veci a má veľa otázok, ktoré potrebujú odpoveď.

Pozitívne príbehy sa stali našou chvíľkou spoločnej radosti, motiváciou na zvládanie každodenných problémov a samozrejme aj nenápadným výchovným prostriedkom. Spolu sa učíme čo je správne  a čo nie. Ako všetky deti, aj Ninka má veľmi dobré srdiečko, cez ktoré počúva a prijíma oveľa ľahšie, preto nám príbehy pomáhajú naladiť sa na pozitívne myslenie a robiť správne rozhodnutia.

Niekedy ma úplne zaskočí, v prvom momente ani neviem, čo odo mňa chce a čo narýchlo vymyslieť, aby som ju zaujala, aj potešila. Nakoniec sa príbeh zrodí sám, ani sama neviem ako.

Máme obľúbené príbehy na pokračovanie a sľúbili sme si, že raz o nich spoločne napíšeme knižku pre všetky deti.

Tie najobľúbenejšie sú o starenke, ktorej Ninka pomohla s nákupmi a ktorá jej za odmenu darovala čarovnú paličku. Jej čaro spočíva v tom, že jej pomáha len vtedy, ak ju použije pre dobrú vec a pre pomoc druhým. Ninka sa v príbehoch stáva hrdinom obyčajných situácií, s ktorými sa učí vysporiadať a zvoliť si správnu cestu. Učíme sa, že čarovnú paličku sme dostali všetci do daru – je to láskavé slovo, súcit, porozumenie a pomoc druhým.

Mojou najväčšou odmenou je jej radosť a pochvala: „Anna , to bolo krásne, povieš mi ešte jeden? “

Verím, že budem mať pre ňu ešte veľa pekných a pozitívnych príbehov, ktoré ju potešia a inšpirujú. A neskôr sa budem tešiť z jej vlastných príbehov.

AnKa