Súcit nám pomáha spájať sa s druhými, naprávať vzťahy a posúvať sa vpred, pričom podporuje emocionálnu inteligenciu a pohodu. Súcit posúva empatiu o krok ďalej, pretože v sebe ukrýva túžbu pomôcť a oslobodiť od utrpenia a bolesti.
Je to aj láskavý vzťah so sebou v momentoch, keď zlyháme alebo urobíme chybu. Je to pochopenie, že aj druhí ľudia prežívajú podobné veci a nie je na mieste ich kritizovať alebo súdiť. V dnešnej dobe sa súcit moc nenosí, o to viac ho treba precvičovať.
„Ľudská bytosť je súčasťou celku, ktorý nazývame vesmír, časťou ohraničenou v čase a priestore. Prežíva seba, svoje myšlienky a pocity ako niečo oddelené od zvyšku, akýsi optický klam svojho vedomia. Tento klam je pre nás akýmsi väzením, ktoré nás obmedzuje na naše osobné túžby a na náklonnosť k niekoľkým ľuďom, ktorí sú nám najbližšie. Našou úlohou musí byť oslobodiť sa z tohto väzenia tým, že rozšírime okruh nášho súcitu, aby sme prijali všetky živé tvory a celú prírodu v jej kráse.“ - Albert Einstein
Čo je súcit?
Súcit je jednoducho láskavá, priateľská prítomnosť tvárou v tvár tomu, čo je náročné. V žiadnom prípade si ho nezamieňajme s ľútosťou, to je úplne iná kategória.
Súcit je schopnosť byť vnímavý a senzitívny voči trápeniu, či už tomu svojmu alebo iných ľudí. Zároveň sa mu snažíme porozumieť a niečo s tým utrpením aj urobiť.
Súcit je aj odvaha, ktorá spočíva v ochote nahliadnuť do podstaty a príčiny utrpenia – či už v nás, v druhých ľuďoch alebo v samotnej ľudskej existencii.
Seba-súcit znamená, že sa k sebe správame tak, ako by sme sa správali k svojmu priateľovi, ktorý prežíva náročné obdobie. Sme k sebe láskaví a pozorní, uvedomujeme si, že aj my môžeme urobiť chybu a že prežívame ťažké obdobie.
Prečo je dôležitý súcit so sebou samým
Lepšia kvalita života
Ak sme k sebe súcitnejší, sme šťastnejší, spokojnejší, máme kvalitnejšie vzťahy, lepšie fyzické zdravie a prežívame menej úzkosti a depresie. Súcit so sebou samým je v skutočnosti spoľahlivým zdrojom vnútornej sily, ktorá dodáva odvahu a zvyšuje odolnosť, keď čelíme ťažkostiam.
Lepšie zvládame stresujúce životné udalosti, ako je rozvod, zdravotné a pracovné krízy, rôzne zlyhania a traumy.
Keď si uvedomíme problémy, ktoré prežívame a zároveň na ne odpovedáme súcitom, láskavosťou a podporou, veci sa začnú meniť. Naučíme sa prijať seba a svoj život napriek vnútorným a vonkajším nedokonalostiam a poskytnúť si silu potrebnú na to, aby sme prosperovali bez ohľadu na to, v akej sme situácii.
Kvalitnejšie medziľudské vzťahy
Výskum ukazuje, že súcitní ľudia preberajú väčšiu osobnú zodpovednosť za svoje činy a majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa ospravedlnia, ak niekoho urazili.
Súcit nám pomáha dosiahnuť ciele
Naša sebakritika má tendenciu podkopávať si sebavedomie a vedie k strachu zo zlyhania. Ak sme súcitní, stále budeme motivovaní dosiahnuť svoje ciele – nie preto, že by sme neboli dobrí takí, akí sme, ale preto, že nám na sebe záleží a chceme dosiahnuť svoj plný potenciál. Súcitní ľudia majú vysoké osobné štandardy; jednoducho sa nesúdia, keď sa im nedarí.
Láska a súcit sú nevyhnutnosťou, nie luxusom. Bez nich ľudstvo nemôže prežiť — Dalajláma XIV
Cítime sa zdravší
Naučíme sa počúvať svoje telo, vnímať jeho fyzické, ale aj psychické „volania“ a starať sa o to, aby dobre fungovalo, aj sa dobre cítilo. Súcit nás urobí milším aj krajším človekom.
Ako rozvíjať súcit
Každý deň si dajme jednoducho zámer byť súcitný a prejaviť súcit každému, s kým sa stretneme. Večer si zrekapitulujme svoj deň a mrknime sa na to, kde sme boli alebo neboli súcitný.
Buď láskavý, pretože každý, koho stretneš, bojuje ťažší boj - Platón
Just like me
Keď sa stretnete s niekým, ktorého správanie vám „lezie na nervy“ a skutočne testuje vašu trpezlivosť a pochopenie, povedzte si „Presne ako ja“.
Stačí si skrátka predstaviť, že pred nami je osoba, ľudská bytosť, ktorá je presne ako my: niekedy vystrašená, nespokojná, opustená, nahnevaná, hanblivá, netolerantná a možno aj nešťastná.
A presne ako my hľadá šťastie, snaží sa vyhnúť bolesti, chce byť spokojná, pozná, čo je smútok, hnev a hľadá v živote naplnenie a radosť.
Zaželajme jej, nech sa je to splní a to je všetko. Doprajme aj druhým to, čo sami chceme.
Ako praktizovať seba-súcit
1. Nie som v tom sám
Nie sme v tom nikdy sami, nedeje sa to len nám, aj iným sa občas nedarí a cítia sa neisto a plní úzkosti. Možno sa nám aj zdajú všetci okolo úspešní a v pohode, ale nie je to tak.
Súcit je pozícia, z ktorej sa pozeráme na seba aj na druhých rovnocenne. Všetci sme na jednej lodi zvanej život, sme v tom spoločne.
V tom je potom aj rozdiel medzi súcitom a ľútosťou. Lebo keď niekoho ľutujem, tak sa vlastne na neho pozerám trošku zvrchu, že mňa sa to vlastne netýka. Zároveň ľutovaním berieme druhému silu, ktorou disponuje, aby to zvládol.
Čo naozaj potrebujem, aby mi to prospievalo?
Je dobré spýtať sa sám seba, čo by mi dobre padlo. Čo by som naozaj potreboval? Keby som poznal niekoho, na kom mi záleží a zažíval by niečo podobné, čo by som mu povedal? Čo by asi potreboval počuť? Niekedy je oveľa ľahšie uvedomiť si to cez iných ľudí.
Všímajme si ako sa cítime v rôznych situáciách v práci, medzi ľuďmi, či sme unavení, zničení alebo skôr nevrlí a podráždení. Uvedomovať si to a pozorovať, čo cítime. To je prvý krok a vlastne aj kľúč k seba-súcitu.
Ak chceš byť šťastný, cvič súcit — Dalajláma
Uvedomme si, že čas, ktorý venujeme sami sebe, je dobre strávený čas. Nepovažujme to za akt sebectva. Si rovnako dôležitý ako ktokoľvek iný. Rovnako tak majme na pamäti, že nikto nie je dokonalý, preto nepožadujme dokonalosť od seba, ale ani od iných.
2. Uvedom si, čo cítiš
Toto je cvičenie od psychologičky Lindy Grahamovej na posunutie nášho vedomia a prijatie toho, čo je v prítomnom okamihu. Cvičenie pomáha zmierniť chvíle, keď si uvedomíme, že sa necítime dobre.
1. Kedykoľvek spozorujete príval negatívnych emócií ako sú – pohŕdanie, úzkosť, výčitky, hanba – zastavte sa, a položte si ruku na srdce - to aktivuje uvoľňovanie oxytocínu, hormónu bezpečia a dôvery.
2. Vcíťte sa do svojej situácie a povedzte si niečo ako: „toto je znepokojujúce“ alebo „ uf, je to ťažké!“ alebo „toto fakt bolí“ alebo alebo niečo podobné. Ide o to, aby sme uznali problém a postarali sa o seba.
3. Potom si skúste uvedomiť alebo aj párkrát povedať nasledujúce vety alebo si vymyslite podobné, ktoré vám lepšie vyhovujú:
Som k sebe láskavý - tým sa preruší automatika našich reakcií na prežitie a negatívne myšlienkové spoje.
Môžem prijať tento moment presne taký, aký je - prijatie toho, čo JE, je prvým krokom k prekonaniu následkov každého nešťastia.
Som k sebe láskavý a môžem si dať všetok súcit, ktorý potrebujem - súcit je zdrojom životaschopnosti a my si zaslúžite svoj vlastný súcit rovnako ako ostatní.
Záver:
Buďme k sebe láskavý, zastavme sa a zamyslime sa nad svojimi skúsenosťami, nad tým, čo prežívame. Keď sa začneme zaujímať naozaj o to, ako sa máme, tak môžeme byť k sebe starostlivejší, môžeme viac vnímať, čo naozaj potrebujeme ja alebo iní.
Spomeň si na situáciu, kedy sa k tebe ostatní nezachovali dobre. Možno môžeš niekoho iného ušetriť od pocitu rovnakej bolesti.
Všetko nám hneď nezaberie, musíme mať trpezlivosť, ale učiť sa láskavosti a súcitu je presne to, čo potrebujeme nielen my, ale aj tento Svet.
To je všetko.
Annka