Posledný rok sme s deťmi prešli viaceré hrady Slovenska. Tematínsky hrad je pre výlet s deťmi ideálny, pretože vedie naň z Bezovca nenáročná trasa po hrebeni, vhodná aj pre menšie deti.

Hrad Tematín, stredoveká ruina v pohorí Považský Inovec, sme si vybrali ako skvelý tip na sobotný výlet s deťmi. Vyhralo to aj počasie, ktoré na rozdiel od ostatných daždivých miest Slovenska, malo tu byť pekné, slnečné.  Predpoveď hlásila len mierny dážď v poobedňajších hodinách a to nie je problém.

Prístup z Bezovca 

Bezovec je rekreačné stredisko približne 20 km od Piešťan. Je známe asi viac ako lyžiarsky areál a je ľahko dostupné automobilovou aj autobusovou dopravou s parkovacími miestami priamo v centre strediska. 

Zaparkovali sme pri Kolibe Bezovec, občerstvili sa Radlerom , deti vodou a hranolkami, ktoré boli naozaj chutné. Po pol hodinke sme sa vybrali hore do kopca, zeleným lyžiarskym svahom.

Hore sa dá ísť aj chodníkom od parkoviska po modrej turistickej značke, je to miernejší a jednoduchší výstup ako ísť popod vlek . 

Na vrchu sme si užili krásne výhľady, ktoré nás sprevádzali v podstate po celý čas až na hrad Tematín. Človek si užíva a dýcha všetku tú krásu naozaj opatrne, aby sa nebodaj náhle nerozplynula. 

Celá trasa po hrebeni je naozaj úžasná. Po výdatných dažďoch, ktoré boli v poslednej dobe, je všade kopec zelene, bujná tráva a nádherné lúky s lúčnymi kvetmi.

Po čase sme sa dostali k úžasnému miestu odkiaľ bolo v diaľke vidieť hrad Tematín. Nedalo sa nefotiť, takéto miesta milujem. Nech si vyberiem akýkoľvek uhol pohľadu, vždy to bude krásny záber a nezabudnuteľná spomienka.

Tu sme si to užili naozaj všetci bez rozdielu pohlavia aj veku. 

Hrad TEMATÍN

Počas cesty na hrad nás milo prekvapili miesta s lavičkami vhodné na oddych starých aj mladých. Tiež sme si všimli udržiavané ohniská na opekanie, čo je pre túru s deťmi niečo ako čerešnička na torte. Keby sme to vedeli skôr, berieme aj špekačky.

 Pod hradom je veľké miesto na oddych, či už na tráve, stoloch alebo pri ohnisku. Z každej strany sa šírila vôňa špekačiek a my sme prehĺtali na sucho. Pri budúcej návšteve sa určite lepšie „vyzbrojíme“.

Deti si pobehali a neodolali ani skalám pri zrúcanine. Ideálne miesto vyskúšať si svoju obratnosť a zahrať sa na dobyvateľov hradu.

Po krátkom oddychu sme sa vybrali konečne pozrieť zrúcaniny a nasať trochu zo zaujímavej histórie hradu.

Vraj si tu treba dať pozor na včasný návrat z výletu – každú polnoc tu údajne odľahlú zrúcaninu obchádza duch posledného statočného obrancu hradu, Mikuláša Beresényiho, a jeho psa Iskru.

 Všade vidieť, že na hrade sa pracuje a že sa oň starajú. S tým sa teraz stretávam skoro na každom hrade, čo ma teší. Je to dobrý pocit vedieť, že sú medzi nami ľudia, ktorým nie je osud našich pamiatok ľahostajný.

Z hradu sú krásne výhľady, naozaj pastva pre oči aj pre dušu.

Pri ceste späť nás zastihol aj dážď, ktorý sme , vzhľadom na predpoveď aj trochu očakávali. Nebolo to, však nič hrozné, netrval dlho a prijali sme to ako príjemné osvieženie.

Pekné obrazy ostanú v spomienkach aj na fotkách, ku ktorým sa radi vrátime.

Na parkovisku sme nasadli do áut a vydali sa domov. Deti už boli unavené, ale spokojné a už sa vypytovali kam pôjdeme na budúce. Ešte nevieme, ale určite niečo pekné opäť vymyslíme. Na Slovensku, to našťastie, nie je problém.

Krásnych miest máme neúrekom, však?

Annka