Poľský Giewont je jedným z najznámejších tatranských štítov a jeho majestátna silueta láka turistov z celého sveta. Tento veľkolepý vrch sa týči nad Zakopaným a je obľúbeným cieľom zimných túr.
Už dlhšie som túžila po výstupe na zimný Giewont v Poľsku, preto som oslovila parťáčky, aby sme si spoločne užili tento krásny zážitok.
S Jarkou sme prišli večer do Spišskej Soboty, kde sme sa ubytovali u Ivetky. Na druhý deň ráno sme vyrazili na plánované dobrodružstvo: našim prvým cieľom bol Giewont, druhým Tri koruny.
Wielki Giewont (1895 m)
GIEWONT
Giewont s výškou 1 895 metrov sa vďaka svojmu charakteristickému tvaru a legendám, ktoré sa k nemu viažu, považuje za symbol Tatier. Miestni obyvatelia veria, že vrchol predstavuje spiaceho rytiera, ktorý chráni región.
Pre Poliakov je Giewont národná hora, niečo ako pre Slovákov Kriváň (2 495 m ). Na vrchu kopca je železný 15 metrový kríž, ktorý má chrániť poľský národ pred všetkým zlým. Túra svojou náročnosťou a spôsobom výstupu pripomína náš Veľký Rozsutec.
V lete tu stretnete davy turistov a doslova sa môžete zaseknúť v rade na vrchol. Záverečná časť výstupu po značke je totiž skalnatého rázu a ku krížu je nutné vyliezť posledné výškové metre po reťaziach. Našťastie je výstup riešený ako jednosmerka a zostup potom prebieha po chodníku za krížom.
Samotný kríž je ale ideálnym lapačom bleskov v búrke. Už mnohokrát tu blesk usmrtil turistov a najtragickejším dňom sa stal 22. august roku 2019, kedy úder blesku usmrtil 4 ľudí (z nich boli dve deti) a vyše 100 zranil.
Na vrchole som už bola s turistami KST Manín, myslím v lete 2024, no mňa lákal práve zasnežený Giewont.
" Až na vrcholky hor...."
Zimná turistika na Giewont je nezabudnuteľným zážitkom. Zasnežené svahy, pokojné prostredie a úchvatný výhľad na okolitú krajinu vytvárajú dokonalú atmosféru pre milovníkov prírody. Pri našom výstupe bol skalný vrchol bez snehu, ale okolité štíty boli nádherné, biele a čisté. Presne toto mi chýbalo, keďže je tento rok taká bieda na sneh.
Len chodník medzi skalami bol zväčša zasnežený a ľadový, takže bez mačiek to nešlo. Cesta na vrchol je dobre značená, ale v zime je dôležité byť opatrný, sneh a ľad sťažujú výstup, preto je zimná výbava nevyhnutná.
Ak sa rozhodnete pre výstup, odporúčam začať skoro ráno, aby ste si vychutnali pokoj a ticho, ktoré hory ráno ponúkajú.
Na Giewont sme šli z Kuźnic po modrej značke okolo turistickej chaty PTTK Hala Kondratowa. Z Kuźnic je to necelých 6 kilometrov s prevýšením cez 800 metrov.
Snehová krása
Pod Giewont sa tiež dostanete po žltej údolím Małej Łąki alebo po červenej z údolia Strążyska – táto červená je v zime však uzavretá. Ďalšou možnosťou je zostúpiť z hlavného hrebeňa z Kondratovej kopy po žltej do sedla pod Giewont.
Chata Hala Kondratova pre rekonštrukciu bola zatvorená, fungoval len dočasný provizórny režime bufet, kde sa dalo občerstviť a v pohode oddýchnuť.
Najskôr sme šli lesným chodníkom, neskôr zasneženým kopcom do Kondrátovho sedla. Výstup a zostup na vrchol, zabezpečený je reťazami, už bol trochu náročný kvôli zľadovateným miestam na skalách, na ktorých sa riadne šmýkalo. Oproti nám tou istou cestou zostupovali dolu turisti, takže sme dávali všetci pozor na seba aj druhých.
Na vrchole riadne fúkalo, ruky pri fotení mrzli, ani rukavice moc nepomáhali. Našťastie slnko nádherne svietilo, takže sme si výhľady užili dokonca aj s výkladom poľského turistu, ktorý nám pomenoval všetky okolité vrchy a štíty.
Nerušene sme obdivovali krásu tatranskej krajiny:
Červené vrchy, Orliu Perč ,Rysy, najkrajšie končiare Belianskych Tatier, Svinicu, Kriváň, ktorý je z tejto časti Tatier iný, ako ho poznáme z našich domácich končín. Potom Kondratova kopa, Malolučniak, z ktorého som šla v lete po prvý krát práve sem, na Giewont.
Pred nami Tatranské štíty
Potom už zostupujeme opatrne dolu , späť do sedla, kde si v závetrí trochu oddýchneme a občerstvíme sa teplým čajom s domácou marhuľovicou.
Cesta späť je oveľa rýchlejšia, plná dojmov a vďaky za krásne výhľady a zážitky. Sme šťastné, že sme si vybrali tento nádherný poľský vrchol a v takom síce chladnom, ale slnečnom počasí.
Tomu sa hovorí, byť v správnom čase na správnom mieste.
Tri Koruny
Po úspešnom výstupe na Giewont sme sa na druhý deň rozhodli pre ďalšie dobrodružstvo - výstup na Tri Koruny. Tento 982 metrov vysoký vrchol sa nachádza v Pieninskom národnom parku a je známy úchvatným výhľadom na Dunajec a okolitú krajinu.
Tri Koruny
Cesta na Tri Koruny je v podstate príjemná a nenáročná „prechádzka“ lesom, takže je ideálna aj pre rodiny s deťmi. Pri ceste na vrchol vám pomôžu vybudované schody so zábradlím z lana. V čase nášho výstupu boli miestami zľadovatené a ťažšie priechodné, ale úspešne sme to ustáli. V posledom úseku výstupu sa ide po kovových schodoch až na samý vrchol vyhliadky. Aj tu, ako na Giewonte, fúkal nepríjemný mrazivý vietor. Urobili sme zopár nevyhnutných záberov, aby sme zdokumentovali výhľady z tohto krásneho miesta a už sme schádzali dolu.
Tri Koruny sú v letnom období tiež obľúbeným miestom pre milovníkov vodných športov. Rieka Dunajec ponúka možnosť splavovania na tradičných drevených člnoch, čo je skvelý spôsob, ako si vychutnať krásy prírody z iného uhla pohľadu. Preto sa sem asi viac oplatí ísť cez leto ako v zime.
Výhľad na Tatry
Na záver treba možno povedať, že výstup na Veľký Giewont je nielen fyzickou výzvou, ale aj príležitosťou na objavovanie krás poľských Tatier. Na mňa urobili dojem už pri prvej návšteve a teším sa na ďalšie vrcholy a výzvy.
Či už si vyberiete zimnú turistiku alebo letné prechádzky, určite si vychutnáte každý okamih strávený v tejto úchvatnej časti Poľska.
AnnKa