Slovenské hory svojou výškou, krásou a divokosťou priťahujú nielen nás, ale aj tisíce turistov z rôznych krajín. Jedno je isté, ak si ich raz zamiluješ, je to navždy. 

Hory ťa skrátka volajú každý deň, a keď nemôžeš alebo sa nedá, nevadí. Máš ich v sebe, nech si kdekoľvek. Láska k nim je dôvod prečo im dávaš svoju energiu a čas.

Nič veľké na svete nebolo nikdy dosiahnuté bez vášne

Mojou srdcovkou boli dlho Západné Tatry pre ich zelenú krásu, určitú nedotknuteľnosť, a možno aj preto, že som začínala s vysokohorskou turistikou práve tam. Neskôr ma zlákali Vysoké Tatry, ich skalnaté štíty, ktoré priťahujú nielen krásou, je to dobrodružstvo a výzva. Nedá sa ich nemilovať.

Častokrát a rada sa vraciam aj do iných oblastí našich hôr, ako sú Slovenský Raj, Malá Fatra, Veľká Fatra a Nízke Tatry...Posledné dve sa stali cieľom aj mojich trojdňových júlových potuliek.

 Na hrebeni Nízkych Tatier - cestou na Chabanec

Nízke Tatry

Väčšinu najvyšších vrcholov Nízkych Tatier som si vyšliapala niekoľkokrát v zime aj v lete. Prešla som Dereše  (2004 m) , Kráľovu hoľu (1948 m) , Ďumbier (2024m) aj Chopok (2043m).

Preto som uvítala pozvanie do tejto oblasti a tešila som sa na posledný najvyšší vrchol Chabenec (1955 m), ktorý mi chýbal „do zbierky“.

Cesta na vrchol hory je vždy dlhšia, než si myslíte. Príde chvíľa, keď to, čo sa zdalo tak blízko, je ešte veľmi ďaleko – Paulo Coelho

Trasa : Magurka - sedlo Ďurkovej - Malý Chabenec – Chabenec – Kotliská – Skalka – Kotliská -Chabenec - Malý Chabenec - útuľňa Ďurková - Zámostská hoľa - Sedlo Zámostskej hole/Bašovňa-Magurka

 Nízke Tatry, sú po Vysokých Tatrách druhou najnavštevovanejšou turistickou oblasťou na Slovensku

Na prvý trip sme vyrážali zavčasu ráno od chaty Magurka , umiestnenej v krásnom horskom prostredí pod hrebeňom Nízkych Tatier, kde sme boli aj ubytovaní. 

Chata Magurka (1050 m. n. m.) sídli v  najvyššie položenej osade na Slovensku 

Očakávali sme krásnu, ale aj celkom výživnú túru, čo sa potvrdilo. Ak si chceš užiť hrebeňovku, či nejaký vrchol , musíš si hlavné výškové metre najskôr nastúpať, až potom si za odmenu môžeš užívať jej krásu a čarovnú atmosféru. 

Po výšľape  nás už nádherné scenérie Nízkych Tatier a skvelé počasie sprevádzali po celý deň.

 

 Hrebeň je úžasný, atmosféru pokoja a pohody cítiť na každom kroku 

 

K dokonalému pocitu prispelo aj stretnutie s kamzíkmi. Tento vykúkal na nás, pozoroval nás a my jeho 

Pri takýchto túrach si vždy uvedomím, že Slovensko je síce malá časť tohto úžasného sveta, ale nech si vyberieš z neho ktorékoľvek miesto, vždy je to správne a šťastné rozhodnutie. 

 

Schádzanie dolu hrebeňom 

Veľká Fatra

Druhý deň nás čakala turistika na Veľkú Fatru., menej náročná, ale rovnako krásna túra, pre mňa opäť z časti neznáma.

Čarovná Veľká Fatra 

Trasa: Hájovňa pod Teplou dolinou – Horská útulňa Limba pod Rakytovom – Severné rakytovské sedlo – Rakytov - Južné rakytovské Sedlo – Sedlo pod Čiernym kameňom – -sedlo Ploskej-Liptovské Revúce

Chvíľa oddychu

Začínali sme pri Hájovni pod Teplou dolinou, neďaleko Liptovskej Osady. Pokojne sme stúpali hore po chodníku označenom žltou značkou, ktorý vedie krásnou a tichou prírodou. 

Neskôr sme si oddýchli na malej, ale príjemnej útulni Limba (1198 m). Je tu pokoj a pohoda , okolo krásna príroda, v blízkosti je jazierko, posedenie, ohnisko, studnička. Malý raj pre každého turistu a ľadová voda pre každého otužilca, len nie pre mňa.

Môžete skúsiť aj tento ľadový kúpeľ, vody je tu dosť

Názov "Limba" dostala podľa vzácnej borovice limbovej, ktorá tu rastie a chráni chatu pred rakytovskými lavínami. Útulňa s celoročnou prevádzkou, slúži turistom na prenocovanie (kapacita 13 lôžok) a načerpanie nových síl pri potulkách Veľkou Fatrou.

Ako som sa dočítala, nocľah si treba radšej predom zabezpečiť. Rezerváciu ubytovania si vybavíte TU.

 Rakytov a slovenský znak v mojich rukách 

Po útulni sa dostanete na Severné rakytovské sedlo a potom na vrch Rakytov (1 567,0 m n. m.). Je to najvyšší vrch liptovskej vetvy hlavného hrebeňa  Veľkej Fatry. Na vrchole je inštalovaná výhľadová ružica a osadený kríž. 

 

Vrchol ponúka nádherný výhľad 

Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad, mimo veľko-fatranských vrcholov vidieť Malú Fatru, časť Chočských  vrchov, Vysokých i Nízkych Tatier, no tiež Poľanu, Štiavnické vrchy, Babiu horu a výnimočne aj Moravsko-sliezske Beskydy s Lysou horou. Výstup na vrch Rakytov nie je moc náročný a pokojne ho môžete absolvovať aj s deťmi. 

Keď ideš dolu z Rakytova, v diaľke Čierny kameň

Čierny kameň je významnou lokalitou horskej flóry Veľkej Fatry s výskytom veľkého počtu vzácnych, reliktných a ohrozených taxónov. Od Čierneho kameňa až po lokalitu Hrubý grúň sa na ploche cca 67 ha zachoval pralesovitý porast. Časť lokality je preto územne chránená od roku 1964.

Samotný vrchol nie je prístupný, môžete ho však obísť, okolo neho vedie náučný chodník s množstvom informačných panelov. 

Rovnaký názov nesie aj pivovar Čierny kameň, skvelé pivo z Revúckej doliny a srdca Veľkej Fatry, ktorý sme pri odchode v Liptovskej Revúcej navštívili. Po turistike v lete dobre padne pohár chladeného piva a toto remeselné pivo vám určite zachutí.

Sympatický majiteľ s nami prehodil pár slov a jasné, že sme neodolali, Pri odchode sme si so sebou niesli pár plechoviek, ktorých názvy sú rovnako skvelé ako aj ich chuť: Chmeľo kocúr, Baba Jaga, Maťkov ročník a Smrtihlav. 

Tretí deň patril môjmu prvo-výstupu na ferratu.  

Ferrata Dve veže

Ferrata Dve veže sa nachádza cca 4 km od rezortu Gothal v smere na Liptovské Revúce. Je to tzv. zaistená cesta, popretkávaná náročnými úsekmi, fixnými lanami či železnými stúpačkami.

 Ferrata Dve Veže

Posledný deň bol pre mňa trochu výzva, hoci som už dlhšie pokukovala po ferratke, plány mi akosi nevychádzali a zlyhávali na rôznych veciach. Takže konečne sa mi to splnilo a ja som si vyskúšala aj tento adrenalínovejší druh výstupu a lezenia.

Či sa stane aj mojou vášňou, ako turistika, ukáže čas. 

Ak ťa to baví, prídeš si tu na svoje

Ferraty si vyžadujú skúsenosť s vysokohorskou turistikou, kondičku a hlavne aj určitú silu v rukách. Napriek obavám, som celkom v pohode zvládla rôzne trasy a stupne tejto zaistenej cesty, až som sa sama divila. 

Že je to niečo iné ako turistika som zistila až na druhý deň. Modriny na nohách a svalovica v ramenách, hovorili svoje. Nuž čo, každý špás niečo stojí... 

Radosť, keď sa dostaneš hore

Moc ma to bavilo, ale kde na to zoberiem čas naozaj neviem. Vysokohorská turistika je u mňa na 1. mieste a nie je to moja jediná vášeň. To by chcelo viac času alebo aspoň dva životy. 

  

 Nádherný výhľad z veže

Všetko raz skončí a tak skončil aj tento zaujímavý pobyt a nádherné dni uprostred slovenských hôr. Ak si mám niečo zaželať a nielen sebe, ale všetkým, tak len pevné zdravie, veľkú chuť objavovať nové veci a žiť život s vášňou a radosťou.

Pre náladu 

A nezabudnime, že humor je korením života.

S láskou

Annka