Západné Tatry sú srdcovkou mnohých milovníkov prírody a turistiky. Lákajú náročnými hrebeňovkami, jedinečnými vrcholmi a dychberúcimi výhľadmi.

Pre mnohých sú najkrajšie práve preto, že si dokázali udržať svoju nedotknuteľnosť. Nepodľahli komercii a stále oplývajú takmer nepoškvrnenou prírodou.

Roháče v objatí Magdalénky

Práve preto sú ideálnym miestom nielen pre turistiku, ale aj pre tých, ktorí v horách hľadajú pokoj a priestor na rozjímanie.

Krátky oddych, či foto do príbehu je súčasťou každej našej túry

Vrcholy Západných Tatier

Celkovo sa tu nachádza 33 vrcholov, z toho je turisticky dostupných viac ako 20, najvyšším vrcholom Západných Tatier je Bystrá s nadmorskou výškou 2 248 m n. m. 

Západné Tatry - nádherné štíty a nezabudnuteľné hrebeňovky

Niektoré miesta Západných Tatier som navštívila viac krát, ako napr. Roháčske plesá (1 719 m n. m.), Baranec (2 184,6 m n. m.), Salatin (2 048 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.) a Predný Salatin (1 790 m n. m.).

Na ostatné som si musela a musím počkať.

Výstup na Pachoľa

Keďže od 1. novembra do 15. júna platí v Tatrách zimná uzávera turistických chodníkov, ak chceme stihnúť výstup na niektoré vrcholy tejto magickej oblasti, treba si ich starostlivo naplánovať.

Dvojtisícovky – moja cesta k výškam

Nikdy v živote by mi nenapadlo, že budem loziť po takýchto kopcoch. Dlhé roky som sa bála výšok. Už som spomínala, že môj strach sa z nejakého zvláštneho dôvodu vytratil po výstupe na skalný blok Preikestolen v Nórsku, ktorý sa týči „len“ 604 m nad morom.

 

Kopce a kopy v Západných Tatrách

A tak nejako začala moja cesta k výškam – láska k vrcholom a vysokohorskej turistike. Ako sa hovorí: „S jedlom rastie chuť.“ A aj u mňa sa postupne prehĺbil hlad po výškach a túžba dostať sa na vrcholy našich čarovných štítov.

Výstup na Baníkov 

Zo Západných Tatier mi najviac učarovali Roháče.  Mnohí ich považujú za najkrajšiu časť Západných Tatier. A niektorí – vrátane mňa – za najkrajšie hory na Slovensku.

Sála z nich úžasná energia, majestátnosť, pokoj a harmónia. A tiež istota, že nie všetko je márnosť. 

Slovenské hory - nemôžeš ich nemilovať

Roháčom kraľujú mohutné štíty, ako: Ostrý Roháč, Plačlivé, Volovec, Rakoňa, Tri kopy, Baníkov, Skriniarky, Salatin, Brestová, ktoré lemujú Roháčsku dolinu.

Na skale, ktorá nám pripomínala hlavu Indiána

Ostrý Roháč a Volovec vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalných vrchov na hlavnom hrebeni. Podobajú sa na čertove rohy a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie.

Roháče sú SRDCOVKA, nedá sa ich nemilovať.  

Srdce je kompas

Na Slovensku je oficiálne 50 dvoj tisícoviek. Asi 30 vrcholov je voľne prístupných a práve tie sa stali mojim cieľom (oficiálne ich je 21, pretože ich kritérium je relatívna výška vrcholu, t.j. prevýšenie od najvyššieho sedla spájajúcej daný vrchol s iným vyšším (tzv. materským) vrcholom, aspoň 100 metrov. )

"Vrchol jednej hory je začiatkom tej ďalšej, takže pokračuj v lezení" cit.web

 

Ešte mám veľa snov

Ostatné štíty sú buď prístupné len s horským vodcom (väčšina štítov vo Vysokých Tatrách) alebo neprístupné z dôvodu ochrany prírody.

Srdce je ako kompas, vždy ťa dovedie presne tam, kde máš byť

Túžba kráčať po chrbtoch našich veľhôr, po odhalených končiaroch a vrcholoch s nádhernými výhľadmi často nedá spať a zároveň ste vždy pripravený chopiť sa prvej príležitosti a parťákov, ochotných zdieľať ju s vami. 

Parťákov si treba vedieť vybrať a snívať spolu

Prvá hrebeňovka v Západných Tatrách

Trasa: Predný Salatín 1790 m.n.m., Brestová 1934 m.n.m, Salatín 2047 m.n.m., Pachoľa 2167 m.n.m. a Baníkov 2178 m.n.m. ( čas brutto 10:34 hod., prevýšenie 1766 m, dĺžka cez 21,7 km, spálených 3493 kcal.)

Koncom augusta sa uskutočnila moja prvá väčšia hrebeňovka, počas ktorej sme prešli 5 vrcholov 

Dosť náročná túra s reťazami , exponovanými úsekmi aj strmákmi. Zaujímavé, že tam hore, až na niektoré úseky,  necítiš únavu, len ideš, obdivuješ a fotografuješ. My sme si to naozaj užili po každej stránke.

Obrovskú radosť sme mali aj z Vidma , ktoré sa nám zjavilo dokonca 2x na oblohe aj na skale.

Tatranské Vidmo

VIDMO

Vidmo je zaujímavý meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť v horách za hmlistého počasia, keď je Slnko nízko nad obzorom. Prejavuje sa tak, že vidíme okolo svojho tieňa kruhové farebné spektrum, niečo ako gloriolu.

Prvé spozorovanie vidma znamená, že hory človeka vítajú, druhé, že ho hory varujú a tretie vidmo značí, že ťa hory prijali a začali ťa milovať.

Vidmo nás inšpirovali a práve tu sme si dali za cieľ vrátiť sa a vyliezť na ďalšie kopce Hrubá kopa, Tri Kopy, Plačlivé a Ostrý Roháč.

Cieľ našej budúcej túry - Baníkov, Hrubá kopa, Tri kopy

Druhá hrebeňovka v Západných Tatrách

Trasa: Žiarska dolina – Žiarska chata – Príslop 2142 m, Baníkov 2178 m, Hrubá kopa 2166 m, Tri kopy 2136 m- Žiarska chata- Žiarska dolina (čas brutto 10,13 , dĺžka 21 km, prevýšenie cez 1400 m, spálených 3275 kcal.).

Tento sen sa mi splnil naozaj na poslednú chvíľu, v pondelok 31. októbra, deň pred zimnou uzáverou tatranských vrcholov a chodníkov. V nedeľu som myslela, že to ostane pre tento rok ako nesplnený sen.

Preto keď parťák Jozef napísal, že ide na „KOPY“ , či nechceme ísť, neváhala som ani minútu. Zdalo sa mi to ako zázrak, či zásah v pravú chvíľu.

Ide o túru, ktorá vedie technicky najnáročnejším a najexponovanejším úsekom hlavného hrebeňa Západných Tatier. Označuje sa aj ako najťažšia túra na Slovensku, aj keď to je relatívne.

Lákala ma, aj som sa trochu obávala, či to dám. Pred horami mám vždy rešpekt a istá nie som si nikdy. 

Zostup do Smutného sedla s pohľadom na Plačlivé

Určite je to jedna z najatraktívnejších vysokohorských túr v slovenských horách, ktorá je fyzicky aj technicky dosť náročná a nie je nič pre tých, ktorí sa boja výšok. 

Hrubá kopa, skvelý pocit 

Aby sme túru stihli do zotmenia, museli sme skoro vyraziť. To znamenalo vstať o 2 hodine ráno, o 3,30 sadnúť do Jožkovho auta a ešte vybehnúť pre Martušku, našu parťáčku. Išli sme za tmy, ale cesta rýchlo ubiehala a konečne sme sa ocitli na parkovisku v Žiarskej doline. K Žiarskej chate je to 5 km, ktoré sme rýchlo vybehli po asfaltke. 

Popri Šarafiovom vodopáde  sme šli hore kľukatým skalnatým chodníkom pomedzi kosodrevinu na hrebeň a potom na Príslop.

Cestou do Jaloveckého sedla

Určité momenty trvajú len chvíľu, ale zanechávajú krásne spomienky. A o tom tie naše spoločné výlety sú

Najviac som sa tešila na Hrubú kopu a Tri kopy, ktoré majú veľa exponovaných úsekov istených reťazami. V lete sa to dá potiahnuť na Plačlivé, tí zdatnejší aj na Ostrý Roháč a cez Volovec dolu do doliny. 

V zime je turistika obmedzená skorým nástupom tmy, treba si to premyslieť a držať sa radšej hesla: "Menej je viac". 

Na hrebeni s parťákmi

Bol to skvelý výstup so zaujímavými až adrenalínovými úsekmi, ale v každom prípade stálo to za to. Určite budem nielen dlho spomínať, ale ako sa poznám, prídem sem zas.

Tri kopy - skaly a reťaze, ktoré istia 

V tých výškach, medzi skalami a s reťazami, musíš dávať pozor na každý krok, vedieť aj vidieť kam stúpaš. Stačí malá neopatrnosť a už sa domov nevrátiš. 

Príslop, Baníkov a Pachoľa 

V Smutnom sedle sme si posedeli, vyhriali sa, podebatili s turistami, zasýtili sa a pripili si na našu úspešnú, adrenalínovú jazdu. Doteraz mám skvelý pocit až zimomriavky z tej túry, nádherná skúsenosť a neuveriteľne krásny zážitok.

Ešte pohľad späť a uistenie, že sa určite vrátime. 

Pohľad z Hrubej kopy 

Zostup nám trval asi dve hodiny, pričom posledný úsek od Žiarskej chaty sme išli po tme lesným chodníkom svietiac si čelovkami, ale šťastní a spokojní. 

Záver 

Ani neviem, čo dodať, to treba jednoducho zažiť. Verím, že mi budú ešte dopriate ďalšie vysokohorské túry a že niektoré z nich, stihnem ešte tento rok.