Kriváň, tatranský štít a cieľ mnohých turistických výstupov. Tiež najznámejší tatranský vrchol Slovenska a určite neochvejný národný symbol Slovenska. 

Kriváň 2498,7 m.n.m.

Jeho magická silueta so zakriveným končiarom, podľa ktorého je aj pomenovaný, neustále priťahuje nielen turistov a bežných ľudí, ale aj básnikov, maliarov a fotografov. Je viditeľný zo vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov a z rôznych svetových strán.

Náš cieľ pri pohľade zdola

Po výstupe na Kriváň som dlhšie túžila a v októbri ma už aj čas dosť tlačil, ak som chcela výstup uskutočniť ešte tento rok. Od 1. novembra je vždy zimná uzávera, čo znamená čakať do 15. júna a snívať ďalej.

Posledné mesiace som síce nelenila, viackrát som bola vo Vysokých Tatrách – Bystrá lávka, Rysy, Kôprovský štít , Ostrva, ale Kriváň bol pre mňa zatiaľ nedostupný. 

A tak, keď mi v nedeľu napísal jeden parťák, že ide na Kriváň a že sa môžem pridať, neváhala som ani sekundu. Veľmi som sa tešila a dúfala, že to dám. Vždy mám trochu obavy. Kondičku mám síce najlepšiu, akú som kedy mala, ale nemám veľa skúseností a hlavne, pred horami mám nielen pokoru, ale aj obrovský rešpekt. 

Medzi skalami , na vrchole Kriváňa

Štartujeme z Troch studničiek

Ráno o 5:15 sme vyrazili z Považskej Bystrice a vydali sa na cestu do Milovaných Tatier. Na Kriváň sú dva zaužívané východiskové body: Štrbské pleso (1350 m) a Tri studničky (1140 m).

My sme si vybrali druhú možnosť z parkoviska Tri studničky (Podbanské) sme vyrazili po zelenej turistickej značke. Cesta je síce kratšia, ale trochu náročnejšia a s väčším prevýšením (1355m). Dá sa to urobiť aj ako okruh, vyraziť z Troch studničiek, cez Kriváň a zostúpiť na Štrbské pleso.

Cestou hore sa otvoria výhľady do okolia

Spočiatku kráčame medzi kosodrevinou, takže výhľady nič moc. Prechádzame aj popri Partizánskom bunkri, ale neodbočujeme a pokračujeme ďalej. Neskôr sa nám otvára pohľad do dolín, na hory aj do diaľok. Na takýchto miestach sa rada zastavím, nabíja ma to energiou.

Potom už vidíme Rázcestie v Krivánskom žľabe (2120 m) a chodník z neho vedúci až na vrchol Kriváňa. Na rázcestí si chvíľu oddýchneme, napijeme sa a vyrážame ďalej. Mení sa značka, po modrej sa dostaneme najprv na Malý Kriváň (2 384 m) a potom cez Daxnerove sedlo až na vrchol Kriváňa. Podľa značenia je to na vrchol 1:15 hodiny.

 Zastavme sa, keď sme šťastní

Už je to trochu o inom. Výhľady sú krásne, ale kamenistý chodník vystriedali skaly, treba sa dívať čoraz viac pod nohy. Od Malého Kriváňa hore skalami je sneh a sem-tam zľadovatené miesta, na ktorých treba opatrnosť. Dávame si mačky a kráčame ďalej.

Človek má v srdci citlivé miesto, ktoré ho núti obdivovať horský svet . P. Barabáš

V posledných výškových metroch pod vrcholom je niekoľko exponovaných úsekov, ktoré nie sú zabezpečené reťazami. Výstup je preto o trochu náročnejší, ale netreba mať strach, dá sa to zvládnuť. 

Na vrchole Kriváňa

Na chvíľu bol len môj

Konečne hore. Hoci je pondelok a začiatok októbra, je tu zopár ľudí, ale našťastie nie je to žiadna masovka, ako to býva cez víkend. Na vrchole je slovenský dvojkríž, kde sa chceme všetci odfotiť a porobiť si aj zábery okolitých končiarov. Nádherné počasie, doslova blankytné nebo, zasnežené končiare a úžasná energia, ktorá z nich ide nás núti tiež zastaviť sa a užiť si to.

Vrchol je druhoradá vec, dôležitý je človek, ktorý sa rodí počas výstupu – Gaston Rébuffat, horolezec

Cítim nesmiernu vďaku parťákovi, sebe, počasiu, prírode a Kriváňu, že som sa ocitla na tak krásnom mieste. Určite sa sem ešte vrátim. Neviem prečo, ale Kriváň sa mi zo všetkých štítov, ktoré som zatiaľ navštívila, páči najviac. 

Chvíľa relaxu 

Zostup z Kriváňa

Asi po trištvrte hodiny schádzame opatrne dolu. Sneh sa na slnku začal topiť, miestami to trochu kĺže. Schádzam opatrne, takže parťák musí sem-tam počkať. Uisťuje ma, že mu to nevadí. Zostupujeme nižšie, zhodíme mačky a dáme sa cestou vľavo. Otočím sa  a vidím Kriváň trochu z inej perspektívy, ale stále krásny.

Pohľad na Kriváň z iného uhlu

Pred nami je Krivánsky Hrb ( 2000 m.n.m.) , čarovné miesto s krásnymi výhľadmi a možnosťou prejsť sa aj trochu hrebeňom.

Krivánsky Hrb, ktorý ma zaujal 

Zastavili sme sa na Vyšnej Priehybe (1982 m.n.m.) odkiaľ vidieť pekne Kriváň a samozrejme, musela som to zachytiť a ešte raz sa dotknúť Krivánskeho krásavca.

Rozlúčka s Kriváňom

Zostupujeme čoraz nižšie a stále je čo obdivovať. 

Netrvá dlho a ocitneme sa na parkovisku Tri studničky. Mám veľkú radosť a kopec krásnych dojmov, ktoré mi dlho vydržia a ku ktorým sa budem rada vracať. Cestou domov sa zastavíme na Dechtároch.

Pokojná hladina Liptovskej Mary mi pripomenie, že sme sem chodili s prvým mužom na rybačku. Bolo to dávno, ale mám dojem akoby sa všetko zlialo do jedného obrazu, jedného času. Tak ako Tatry a Liptovská Mara. 

Zhrnutie:

Trasa: Tri Studničky (1140 m) (parkovisko, SAD) - Rázcestie v Krivánskom žľabe (2120 m) - Kriváň (2495 m) . Späť sme išli tou istou cestou.

Náročnosť: stredne náročná túra

Prevýšenie: cca 1355 metrov

Čas: nám to na vrchol trvalo 3:30 hod.

Záver

Neviem čo viac dodať... azda to, že čím viac chodím po tých našich horách, tým viac sa tam túžim opäť vrátiť.  

Ako hovorí Pavol Barabáš: „ Tatranské štíty  - to je obrovská energia zakliata do skaly. Dávne príbehy spočinuté v žule. Ak ich nevieme čítať, stratili sme cit pre to pôvodné v nás. Drsné prostredie vnímavého človeka vábi, vyzýva a zároveň odstrašuje. Táto večná túžba a neistota spôsobuje nevysvetliteľnú príťažlivosť. Tak ťažko uchopiteľnú príťažlivosť“.

S láskou

Annka