Radosť je pocit naplnenia a sebauspokojenia. Je to emócia, po ktorej prahne každý z nás. Emocionálne vyvážený človek, ktorý sa snaží svojím životom dospieť k harmónii, by mal radosť prežívať v primeranej miere, ale prakticky každodenne. Tri dni Radosti sú dobrý začiatok, vyskúšajte.

Keby som mala označiť najšťastnejšie obdobie môjho života, tak by to boli určíte posledné roky, ktoré stále trvajú. Dostať sa k takémuto prežívaniu nebolo ľahké, ale určite stála za to každá skúška, každý problém a situácia, ktoré viedli k tomuto tichému šťastiu.

Parťáci sa niekedy menia, ale hory a ich krása ostávajú

Naplnenie a pocit radosti mi prinášajú, okrem bežných drobností, ako je obyčajné ráno, hlavne moje deti a vnúčatá, zdravie, práca, turistika a tiež priatelia, ktorých som stretla na svojich cestách a ktorí neprídu na chvíľu, ale ostávajú, aby potešili, či podporili. 

Turisti, či "parťáci" sú skvelí ľudia. Všetkých spája jedno - neutíchajúca láska k horám, k prírode, sú ochotní, pravdiví a neprahnú po hmotných veciach, aj keď ani tým sa nebránia a vedia si ich správne užiť. Majú kopec ďalších pozitívnych vlastností, medzi ktoré patrí aj pohostinnosť a zdieľanie radosti. 

Tri dni v Poprade

Ivetku som spoznala cez Táničku, ktorá nás obe pozvala na spoločnú turistiku do Tatier. Myslím, že to bola Bystrá lávka, kde sme sa prvý krát stretli. Hneď sme vedeli, že sme rovnaká „krvná skupina“ a mali sme o čom hovoriť počas celej túry. 

O pár dní neskôr som u nej prespala, aby sme mohli ísť na túru hneď zrána a minulý týždeň boli z jedného spoločného dňa tri nádherné dni strávené u nej a na rôznych miestach v okolí Popradu. 

Prvý deň

K Ivetke sme s Táničkou prišli v utorok večer. Ráno sme mohli skôr vstať a splniť dávnejšie prianie a radosť túrou do doliny Piatich Poľských Plies.

Dolina Piatich Poľských plies (Dolina Pięciu Stawów Polskich), ktorá je  vo výške 1 625 – 1 900 m n. m., dlhá 4 km, o rozlohe 6,5 km² sa nachádza nad Dolinou Roztoki, je vymedzená strmými vrcholkami Orlej prti zo severu a suťovými poľami Miedzianeho na juhu.

Práve v tejto doline sa nachádza najvyššie ležiaca horská chata v poľských Tatrách - Schronisko Piec Stawow, v ktorej údajne vždy panuje výnimočná atmosféra.

Horská chata Schronisko Piec Stawow

Štartovali sme z Lysej Poľany, kam nás Ivetka doviezla autom, aby sme v mrazivom ráne a v plnom nasadení šliapali zimnou krajinou na poľskej strane Tatier.

S takouto radosťou sme vkročili na územie Poľska

Cesta bola spočiatku v pohode, zasneženým chodníkom sme svižne kráčali a kochali sa okolitou krajinou. Neskôr prišlo prudšie stúpanie, kedy už bola nutná opatrnosť vzhľadom na snehové podmienky. 

Cestou k plesám sme začuli hukot pádu lavíny na druhej strane a helikoptéru, ktorá zrejme išla niekomu na pomoc. Nič príjemné, ale v zimnom období na horách nie zriedkavé. 

Nakoniec sa nám naskytol obraz zasnežených plies, ktoré sa dali len ťažko vytušiť pod hrubou vrstvou snehu. Ale vedeli sme, že sú tam aj to, že sa sem vrátime možno už na jar. 

Plesá nevidno, sú pod snehom, čiže dôvod vrátiť sa sem na jar alebo v lete

Pri horskej chate Schronisko Piec Stawow sme sa posilnili, spravili pár záberov s vrcholkami Orlej prti za chrbtom a vybrali sa na cestu späť.

 Druhý deň

Druhý deň sme zasvätili Slovenskému Raju. V pláne sme mali Tomášovský výhľad, na ktorom som v zime ešte nebola. Snehu síce už nebolo, ale bolo skvelé počasie, modrá obloha a slnko, ktoré príjemne hrialo.

Tomášovský výhľad

Tomášovský výhľad (667 m n. m.) je bezpochyby jedno z najnavštevovanejších miest v Slovenskom raji, ktoré by ste si určite nemali nechať ujsť.

Je to skalný výstupok terasovitého tvaru v Slovenskom raji, na južnom svahu Ludmanky. Je z neho pekný výhľad do doliny Bieleho potoka, na Prielom Hornádu, Čertovu sihoť a pri dobrej viditeľnosti aj na Vysoké Tatry. Používa sa aj ako cvičný horolezecký terén. 

Vychádzali sme z obce Ďurkovec, prešli na Letanovský mlyn, potom hore lesným chodníkom na Tomášovský výhľad. Cestou sme zrejme vyrušili oddychujúceho jeleňa, ktorý náhle a silno zdupotal a uháňal preč. 

Pri peknom a jasnom počasí vidieť v pozadí TATRY 

Pred týždňom sme prešli Kláštornou roklinou. Vtedy bolo ešte všetko pod snehom. Cesta okolo vody bola teraz len miestami zamrznutá a sneh už bol len miestami.

Ľadová krása pomaly mizne

Tomášovský výhľad aj roklina potešili ako vždy. Nebolo tu takmer nikoho, tak sme si na slnkom zaliatej skale mohli nerušene oddýchnuť a občerstviť sa. Cesta dolu už rýchlo ubehla a my sme sa poďakovali za ďalší krásny deň. 

Tretí deň

V pláne bola Poludnica. Ráno sme sa stretli na stanici v Liptovskom Mikuláši, kde sme vyzdvihli Táničku a smerovali do Liptovského Jána k hotelu Ďumbier. Odtiaľ po modrej značke smerom hore na Poludnicu.

Kriváň počas výstupu na Poludnicu 

V pätách sme stále mali výhľad na symbol Slovenska - Kriváň. Pri takýchto výhľadoch s radosťou "predýchaš" každý ťažký krok aj prípadnú nechuť kráčať ďalej. Je to ako doping, v tomto prípade povolený a naozaj vítaný. 

Poludnica (1549 m n.m.) ponúka turistom nezabudnuteľný panoramatický výhľad na celý Liptov. Našim cieľom bol skalný výbežok, odkiaľ si spravíte unikátnu fotku. Na to sme sa najviac tešili. A veru sme sa nabehali na skalu a dolu kým sme boli spokojné. 

Poďakovanie

Horská chata horskej Schronisko Piec Stawow

Hovorí sa, že vďačnosť je najlepšia modlitba a niečo na tom bude. Preto často ďakujem v duchu aj nahlas, lebo nič nie je samozrejmé.

Takže vďaka dievčatá za skvelé foto, spoločné chvíle a super turistiku. Zostanú dlho v pamäti a verím, že prídu ďalšie.

S láskou

Annka