Príroda je skvelým učiteľom, inšpiruje nás, učí ako správne žiť, prekonávať prekážky, vzájomne si pomáhať a rásť. V prírode má všetko svoj zmysel a dokonalú múdrosť.
Príroda chráni a vychováva všetky svoje rozmanité tvory. Nikoho nezvýhodňuje, ale podporuje jedinečnosť každého organizmu, aby rozkvitol do úlohy, ktorú bude plniť. Pozorovaním prírody a jej rozmanitých procesov objavíme podobnosť s našim životom, inšpirujeme sa, aj rastieme.
Počas mojich výletov do prírody ma niektoré miesta doslova fascinujú, pokúšam sa ich zachytiť foťákom (mobilom), aby som si ich potom mohla opäť vybaviť a pripomenúť atmosféru s nimi spojenú.
Nikdy to už nie je také ako "na živo", žiaden aparát nedokáže zachytiť pocity s tým spojené, ale pocity zostávajú a pri spätnom pohľade ma niektoré miesta inšpirujú k napísaniu pár myšlienok, krátkej úvahy, či jednoduchému zamysleniu.
Nie som básnik, ani spisovateľ, píšem si to pre seba a možno aj iných...
1/ Toto sú miesta, kde Krása a Pravda spolu sú
Často sa správame, akoby sme nevedeli kým sme a kam kráčame. Neviem, či sa rútime do záhuby alebo sme na vzostupe k niečomu lepšiemu. Pritom stačí chvíľu ticho postáť.
Svet je krásny, lepším si ho musíme urobiť sami.
Foto: Podskalský Roháč
2/ ŽIVOT
Ak náš Život nefunguje, je to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že sme nespokojní a chceme zo života silou - mocou vyťažiť, čo najviac. Postoj, že veď mám na to nárok a život mi nejakým spôsobom dlhuje viac, ako mi dáva, nás nakoniec dovedie k tomu, že skončíme ako zatrpknutí a nešťastní ľudia.
Pocit spokojnosti, vďačnosť a túžba životu a druhým niečo vrátiť nás naopak dokáže priviesť k oveľa šťastnejšiemu a bohatšiemu životu.
Foto: Chopok 2 024 m
3/ JESEŇ
Jeseň je čas na sebareflexiu. Doprajme si čas na zhodnotenie toho, kto sme, kde sa nachádzame, čo robíme, čím sa živíme a s kým zdieľame svoj čas. Uvažovaním o rôznych aspektoch svojho života budeme schopní rozpoznať, v ktorých oblastiach sa cítime šťastní a naplnení, a v ktorých sa cítime vyčerpaní.
Urobme si vnútornú inventúru. Zbavme svoj život akýchkoľvek toxínov tým, že sa odpútame od negatívnych ľudí, projektov alebo návykov a zamerajme sa na obohatenie a výživu toho, čo nám dáva pocit radosti a spokojnosti.
To je to, čo nás učí Jeseň, nechať veci odísť, aby prišlo niečo nové.
Ako nádherne listy starnú. Ich posledné dni sú plné farieb a svetla. (John Burroughs
Foto: Veľký Manín 891 m
4/ Najvyššia Dobrota je ako VODA
Filozofia Tao hovorí, že voda tečúca v rieke nás učí skromnosti. Drží sa stále pri zemi, je zdrojom života rastlinám aj zvieratám. Napriek tomu, nevyžaduje žiadnu odmenu ani zvláštne uznanie, nepresadzuje sama seba, je tu pre druhých.
Bez jej skromnosti, by nebol život na zemi možný.
Foto: Vysoké tatry
5/ Zdroj Poznania
Príroda je nekonečný zdroj poznania, ukazuje nám ako prekonávať Prekážky, ako žiť v súlade s ňou.
Jazero je krásne miesto pokoja, láka nás k oddychu a stíšeniu sa. Pozdĺž jeho brehov objavujeme umenie pokoja, sledujeme odraz života na jeho hladkom a trblietavom povrchu. Niekedy vietor naruší jeho hladinu, ale tá sa opäť stíši a vyrovná.
Učí nás, že bez ohľadu na to čo sa deje , máme zostať pokojní, pevní a vyrovnaní vo svojom vnútri. Len tak prejdeme plynule životom a zostaneme silní a plní životnej energie.
Foto: Ostrva 1 984 m, Vysoké Tatry
6/ Sloboda
Všetky bytosti majú prirodzené nutkanie byť slobodný. Obmedzenie v akejkoľvek forme, či už fyzické alebo psychické, je pre nás neprijateľné.
Pravý zmysel Slobody je byť voľný a nedať nikomu nad nami moc. V týchto miestach je to úplne jasné a prirodzené.
Foto: Dereše 2 004 m, Nízke Tatry
7/ Bariéra
Hora je symbolom podvedomej BARIÉRY, ktorá nám môže brániť v našom osobnom raste. Keď stále dokola počúvame to isté, nakoniec tomu uveríme tak silno, že počúvanie akýchkoľvek opačných návrhov je pre nás ako hádzanie hrachu o stenu.
Hora je ako hranica medzi minulosťou a budúcnosťou, brána , ktorá dokáže uvoľniť potenciálnu silu a ponúknuť nám novú cestu oslobodenia sa od minulosti. Na jej vrchole nás čaká nová perspektíva alebo miesto na vlastné stíšenie.
Môžeme byť, vplyvom redšieho vzduchu, spočiatku dezorientovaní, ale ak sa stíšime , naša vnútorná múdrosť nám pomôže zvíťaziť nad strachom a ilúziami, ktorým sme uverili.
Ku každej hore vedie cesta. Môžeme sa na ňu vydať, prevziať zodpovednosť za svoju minulosť, pochopiť svoju úlohu v súčasnosti a získať vlastnú nezávislosť.
Foto: Ďumbier 2 043 m
8/ Ideme správnou cestou?
Sme naučení stále sa niekam ponáhľať, stále niečo riešiť a zastavíme sa len vtedy, ak musíme alebo nás prinútia nejaké tvrdšie okolnosti. Možno práve teraz máme pocit, že nič nerobíme , že všetko akosi stojí a my sme nútení len čakať a pozerať ako to všetko skončí. Život je však stále v pohybe, dobré veci sa striedajú so zlými a nič netrvá večne.
Možno sa len potrebujeme naučiť sledovať našu prirodzenú potrebu spomalenia a zastavenia sa. Nič nerobiť, je tiež aktivita. Niet sa kam náhliť, lebo nič dôležité nám nikdy neujde. Aj naša nálada, energia a sila nie sú každý deň rovnaké.
Takéto zastavenia sú veľmi prospešné na pozorovanie seba samého, situácie okolo nás a tiež zamyslenia sa, čo ďalej, idem správnou cestou?
Foto: Podskalie
9/ Nájdi svoj pevný bod
V živote je dôležité mať svoj pevný bod, tiché miesto, z ktorého čerpáme energiu a určitú istotu , že všetko je ako má byť. Nájsť tento bod, toto miesto nie je ľahké a ešte ťažšie je, si ho udržať alebo spätne uchopiť.
Z rovnováhy nás totiž môže vyhodiť čokoľvek: slová, ktoré zraňujú, nenávisť či hnev v očiach druhého, nespravodlivosť, strach, pochybenie, ale aj menej závažné veci z bežného života.
Späť do svojho stredu sa môžeme dostať cez odpustenie, toleranciu a lásku. Otrepané, ale takto to funguje. Preto človeče, miluj, trp a odpúšťaj ! A nezabudni byť človekom v každej situácii.
Foto: výhľad z Puknutej Skaly na Malý Manín
10/ Život je možno krátky,
ale na všetko dobré, správne a krásne máme vždy času viac než dosť. Je to len o nás, čo si vyberieme, čo a koho počúvame, čo si všímame, s čím súhlasíme a čomu dáme svoje ÁNO.
Nech je aká chce doba, nech sa nám deje čokoľvek, vždy je to len o nás samých a našom postoji, ktorý k tomu zaujmeme.
Foto: Západné Tatry
11/ Súvislosti
Všetko so sebou súvisí. Jedno odchádza a druhé príde.
Listnatý strom predstavuje kolobeh života : všetko to, čo musí odísť, staré, boľavé, nefunkčné a nepotrebné. Aby urobilo miesto novým veciam, ľuďom, skúsenostiam a zážitkom.
Ihličnatý strom nám pripomína to, čo zostáva, trvalé hodnoty, ktoré dávajú nášmu životu zmysel. Dávajme pozor, aby sme ich spoznali a uznali, inak nám odíde to, čo je pre nás dôležité a potrebné.
Jeseň je plná zlata a stromy v tom zlate a farbách tancujú, akoby to boli ich posledné dni.
Foto: cestou na Batizovské pleso
12/ Cesty
V živote je veľa ciest, ktoré musíme prejsť a zdolať. Je tiež veľa miest, na ktorých sa musíme zastaviť. Niektoré sa dookola opakujú a my strácame prehľad častokrát aj sami seba. Cítime sa ako v začarovanom lese, ktorý je chvíľami magický a potom zas desivý až nám behá mráz po chrbte.
Hľadáme cestu späť, mysliac si, že tam je spása. Stačí ísť dopredu, pomaly, krok za krokom, pozerať pred seba, neotáčať sa.
Lebo, " Najdôležitejší je práve tento moment" ako prehlásil dnes môj vnúčik Andreas.
Foto : cestou na Vápeč 956 m
13/ Jesenná PUSA
S mojim detským kamarátom Lucaskom zbierame teraz listy, aby sme si vytvorili obrazy farebnej jesene. Jeden z listov nás oslovil viac ako iné a dali sme mu názov Jesenná pusa.
Verím, že vám táto jesenná pusa rozžiari každý zamračený deň. Bez úsmevu by to bolo ako v jeseni bez listov.
S láskou Anka
