Sú rôzne terapie, ktoré nás liečia a pomáhajú. A existuje aj zážitková terapia na prekrásnych miestach Slovenska, kde srdce je najlepším kompasom. Ženy na horách vedia o tom svoje.
Prvé dotyky
Keby mi niekto pred rokmi povedal, že budem behať kopcoch a robiť vysokohorskú turistiku , tak by som si myslela, že sa zbláznil. Vždy som sa bála výšok a aj umývanie okien na 5 poschodí bola pre mňa dosť nepríjemná záležitosť.
Na horách som bola vždy opatrná a do výšok som nikdy moc neliezla. Napokon, stále mám z hôr veľký rešpekt.
Strach zo mňa spadol až pri návšteve Preikestolenu (604 m n. m.) v Nórsku, kde som bola s deťmi. Keď som sa vtedy postavila na útes , uvedomila som si, ako mi všetok strach, sťa batoh, padá z pliec dolu a ja sa cítim zrazu slobodne a ľahko. Vďaka Mayko, bola to úžasná skúsenosť.
Foto: Preikestolen 2018
Cestu hore som hravo zvládla a postaviť sa na útes bola už celkom hračka a doteraz nezabudnuteľný zážitok. Len pre vaše info: na foto v prostriedku je syn , nie ja ...?
Tento rok som od júna prešla 33 nádherných miest a vrchov, ako napr.: Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.) a Malý Rozsutec (1 344 m n. m.), Choč (1611 m n. m.) , Ďumbier (2046 m. n. m.), Vápeč (956 m. n. m.), Brestová ( 1902,7 m n. m.), Predný Salatín (1790 m n. m), Sivý Vrch (1805 m n. m.), Chleb (1 645,6 m. n. m.), Pekelník (1 609 m. n. m.), Fatranské Kriváne, Štrbské pleso, Roháčske plesá....a mnoho ďalších a ďalších miest vrátane hradov, zrúcanín a rozhľadní.
Vždy som milovala prírodu a navštevovala rôzne miesta, ale krásu vysokohorskej turistiky mi ukázal až jeden kamarát, ktorý ma vzal na prvé nádherné miesta v Západných Tatrách a v Malej Fatre. Som mu naozaj vďačná a veľmi rada spomínam práve na tieto prvé a pre mňa vtedy neznáme túry.
Foto: cestou na Tlstú a Ostrú
S kamarátom Mirom cestou na Tlstú a Ostrú , po celý čas bolo nádherné počasie a čakali nás tie najkrajšie miesta a výhľady, ďakujem.
Neskôr som našla spriaznené ženské duše, vrátane mojej dcéry, ktoré sa, ako aj ja , radi túlajú po vrchoch Slovenska. Verím, že nám to dlho spolu vydrží. Dohodli sme sa, že budeme spoločne brázdiť kopce, jazerá aj doliny Slovenska, vždy keď nám to počasie a čas dovolí. U mňa je to vždy ?.
Zaregistrovali sme sa aj na stránke reštartnisa.sk do celoročnej turistiky 2021 po krásach Slovenska. Registráciou sa zaväzujeme prejsť 7 kopcov a 3 jazerá. Je to skvelá akcia pre cyklistov, jednotlivcov aj rodiny.
V hlave mám veľa nápadov a plánov o budúcich miestach a výstupoch, často cítim veľkú nedočkavosť, takže musím sama seba krotiť. Veď všetko má svoj čas...
Milujem stáť niekde medzi zemou a nebom a pokúšať sa zachytiť okamih, ktorý ma osloví, uložiť ho do mobilu, do pamäte aj do srdca. A potom si hocikedy vytiahnuť všetku tú krásu ako z krabice zázrakov a tešiť sa, znovu a znovu. A stále mám tých obrázkov málo, preto tam chodím znovu a znovu. Kvôli tej kráse a čistote, ktorá tu dolu často chýba...Foto: cestou na Veľký Kriváň
Malá Fatra
Toto magické miesto mi učarovalo z viacerých príčin:
Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Nájdeme tu krásne miesta, tiesňavy, rokliny, skalné štíty a je tu aj turisticky atraktívna hrebeňovka – moja srdcovka. Je z nej nádherný výhľad na nezabudnuteľný Veľký Rozsutec.
Je to na hodinku cesty z môjho bydliska, čo je výhodné v lete aj v zime. Netreba vstávať príliš zavčasu a v prípade, že sa niečo pokazí, dá sa vyraziť aj neskôr a ešte stále stíhame peknú túru.
Lanovka vo Vrátnej , ktorá sa dá využiť v prípade potreby, v zime aj v lete. Niekedy ušetrí čas , inokedy pomôže deťom, či turistom so slabšou kondičkou. V zime je dokonca nutná, ak sa nechceme vracať z túry po tme.
Foto: Vrátna
Tu sme so známym išli v septembri z parkoviska Vrátna pešo na Chatu na Grúni, po žltej turistickej značke až na Poludňový Grúň, Hromové, Steny, Chleb a nakoniec sme dali aj Veľký Kriváň. Celkom náročnú túru s veľkým výškovým rozdielom sme si uľahčili pri zostupe pomocou Kabínovej lanovky Chleb - Vrátna .
O dva týždne som si to zopakovala s kamarátkami a pokračujeme aj v tomto chladnom období. Niekedy si pripadám ako hlavný hrdina z novely Dobroslava Chrobáka, Drak sa vracia. Akurát ja sa nevraciam po rokoch, ale týždňoch.
Ženy na horách
Koncom novembra sme sa vydali znovu hrebeňom Malej Fatry, zo Snilovského sedla smerom k Poludňovému Grúňu, o ďalší týždeň na opačnú stranu , smerom na fatranské Kriváne.
Foto: hrebeňom Malá Fatra
Nádherný obraz všetkej tej krásy, ktorú tam hore môžete zažiť. Pre mňa osobne, hlboký a nezabudnuteľný zážitok. krása, pokoj, sloboda a nevyhnutná pokora.
1/ Chleb (1 645,6 m n. m.)
Na túru sme sa vybrali tri „dievčatá“ , ktoré sa stretávame každý piatok na pilates. Pôvodne sme boli dohodnuté, že vybehneme peši popod lanovku na Chleb a späť, tak aby sme to stihli do tmy, čo v tomto mieste a období je okolo 16 hodiny.
Keď sme prišli na parkovisko a videli, že premáva lanovka, tak sme zmenili rozhodnutie a dohodli sa, že ideme hore aj dole lanovkou, čo nám umožní stráviť viac času na hrebeni.
Tak sa aj stalo. Dolu bolo hmlisto a zamračené, ale hore sa po 11 hodine vyčasilo a Malá Fatra nás obdarila krásnymi výhľadmi a scenériami, ktoré sme sa snažili zachytiť na foťák.
Po hrebeni sme sa túlali hore-dole asi 4 hodiny, možno viac a prešli sme niekoľkými vrcholmi : Chleb, Hromové, Južné a Severné Steny až k Poludňovému Grúňu. Neustále sme fotili nielen miesto, ale aj farby nám doslova brali dych.
Niektoré obrazy sa nám vryli do pamäti a už vieme, že sa sem opäť vrátime. Najmä teraz v zime sa nám to zdá vhodné absolvovať aj s deťmi. Na deti čaká aj vianočný stromček, pravý Fatranský.
Momenty, ktoré nás dokážu dokonale a nadlho naplniť, lebo sú spojené s pocitmi. A pocity sa s každým obrazom znovu vybavia, preto sú tieto zážitky večné.
Foto: pohľad na Veľký Rozsutec, ktorý som tiež navštívila a na ktorý sa určite vrátim.
Nádherné počasie, veľa slnka, mrázik a dokonalá Harmónia. Namaste
2/ Veľký Fatranský Kriváň (1 708,7 m n. m.)
O týždeň sme neodolali a vybrali sme sa znovu do Malej Fatry, tentoraz sme chceli vybehnúť na Veľký Fatranský Kriváň, Pekelník a ak stihneme tak aj na Malý Kriváň. Išli sme z domu dosť neskoro, tak sme všetko nechali na náhodu.
Štyri dychtivé turistky, ktoré si chceli užiť predovšetkým krásne výhľady a samozrejme aj Veľký Kriváň. Na foto už spokojné stojíme na Veľkom Kriváni. Toto je to pravé orechové...
Nemôžeme byť smutní a nešťastní, keď žijeme v tak krásnej krajine. Práve tu plne precítime, že TERAZ je ten najsprávnejší čas, lebo Potom sa môže zmeniť na NIKDY, a to by bola veľká škoda.
Najskôr hmla a zamračené, ale potom paráda . Hory nikdy nesklamú, nie sú ľudia.
Ženy v horách si to vedia užiť .Je to nielen pohyb a krása, ale aj zábava. A že smiech lieči, vieme všetci. Imunita nadovšetko, hlavne v tomto období.
Takéto okamihy nepodliehajú času, sú večné . Ako v mesačnej krajine.
Život je farebný, sneh je biely, ale raz sa všetko, aj náš život, rozplynie a stratí sa ako roztopený sneh.
Je dobré pozerať na život z nadhľadu, všetko tak vyzerá krajšie a hlavne problémy sa javia menej dôležité . Preto si vždy daj odstup a počkaj. Takto sme si aj Pekelníka podmanili.
Malé je Slovensko naše, ale koľko krásnych miest má. Najlepšie to vidieť pri tých výhľadoch. A keď kráčaš za tou krásou, necítiš bolesť, strach, teplo ani chlad. Ideš s jasnou predstavou, byť súčasťou toho všetkého.
Tešíme sa na ďalšie výlety a výstupy, v decembri nás čakajú aj Vysoké Tatry, verím, že nesklamú.
Annka