Niekto sníva o raji na zemi a možno si ani neuvedomuje, že Slovensko už taký raj má. O turistike po Slovenskom Raji sme snili už od minulého roka a nakoniec sme sa dočkali.
Tentoraz sme si vybrali nádherné miesto - Slovenský Raj. Už názov hovorí sám za seba. Niekedy v máji sme si zabezpečili ubytovanie v hoteli Čingov a tešili sa na víkendovú turistiku. Už dávno sme vedeli, kam presne budú viesť naše kroky.
Slovenský raj je jedna z najkrajších oblastí Slovenska a regiónu Spiša. Pre svoje krasové planiny, riečne kaňony, rokliny a tiesňavy s čarovnými vodopádmi, rozsiahly podzemný svet jaskýň a priepastí je obľúbený u milovníkov prírody, turistiky a športu.
Vstup do všetkých roklín Slovenského raja je spoplatnený.
Naše ciele
Tomašovský Výhľad (667 m)
Prvý deň pobytu "vyhral" Tomašovský výhľad. Prišli sme trochu skôr, tak sme na hoteli "zbaštili "výborný a ľahký obed, prezliekli sa a vyrazili za výhľadom.
Najkrajší výhľad v Slovenskom Raji. Skalnatý výstupok terasovitého tvaru v južnom svahu Ludmanky s výhľadom na Prielom Hornádu, do doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry.
Začiatok cesty je z parkoviska Čingov, odtiaľ po žltej značke lesnou cestou stále hore až do cieľa. Počas cesty sme "mrkli" aj na dva menšie výhľady, ku ktorým viedla odbočka. Hore nás už čakal krásny výhľad a oddych.
V týchto miestach vždy cítime iné a krajšie Energie. A tiež veľkú Radosť, že sme toho súčasťou. Nejaký peruánsky šaman sa údajne vyslovil, že Slovensko má silnú energiu a že okrem mora tu máme všetky prvky, z ktorých sa skladá planéta. Je to určite múdry muž, ale ja by som doplnila, že miesto mora máme krásne tatranské plesá, takže nič Slovensku nechýba.
Možno len ľuďom viac Lásky, hrdosti aj pokory, ale to je o inom.
Výstup nie je náročný, treba síce počítať so stúpaním, ale hravo sa to dá zvládnuť asi za hodinku. Trasa má približne tri a pol kilometra, takže to zvládnu aj malé deti, či seniori.
Potom už len trochu zapózovať pre Radosť z prostredia a spomienku.
Prielom Hornádu
Druhý deň nás čakala o niečo náročnejšia celodenná túra. Po výdatných raňajkách sme sa autom nechali odviesť do Podlesku, aby sme sa mohli vrátiť cez Hrdlo Hornádu, Kláštorskú roklinu a Kláštorisko späť do Čingova.
Prielom Hornádu je najznámejší 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom.
Na niektorých miestach sú rebríky a stúpačky umiestnené vo výške niekoľko desiatok metrov nad riekou Hornád. Exponované úseky sú väčšinou istené kovovými mostíkmi, stúpačkami a reťazami. Trasa nie je vhodná pre menšie deti a vstup by mali zvážiť aj turisti, ktorí majú strach z výšok.
Keďže máme od "strachu porobené", tak sme si síce dávali pozor a boli opatrné, ale celú trasu sme si užívali s úsmevom a nefalšovanou radosťou.
Prešli sme Kláštornú roklinu a oddýchli si hore na Kláštorisku. Kláštorisko je ruina kartuziánskeho kláštora (760 m n. m.) Kláštor pochádza z 13. storočia, jeho zakladacia listina sa datuje k 12. decembru 1299 .
Vedie k nemu množstvo turistických chodníkov z Podlesku a cez tiesňavy Suchá Belá, Kyseľ a Prielom Hornádu, ako i z Čingova, avšak dá sa k nemu dostať z každej časti Slovenského raja.
Celá túra aj s krátkym oddychom a občerstvením na Kláštorisku nám trvala cca 7 hodín. Prišli sme unavené, ale spokojné. Po večeri sme si ľahli na izbu, ale dlho sme neobsedeli.
Asi okolo 19,45 sme už bežali opäť na Tomašovský výhľad. Zmysleli sme si, že chceme vidieť západ slnka. Bežali sme celou cestou, báli sme sa, že to nestihneme.
Bol nádherný večer. Cestou som urobila pár záberov s osvietenými Tatrami v pozadí. Do cieľa sme mali ešte hodný kúsok.
Bolo to o chlp a hlavne západ slnka prekrývali hory, tak to nebolo celkom podľa našich predstáv. Ale boli sme šťastné a dobre sme sa zabavili.
Západ SLNKA je dôkazom toho, že aj niečo, čo končí môže byť nádherné
Pár kvapiek chladeného Proseca nás osviežilo. Na zdravie milé hory, na zdravie Slovensko!
Dobre sme sa cítili a pred odchodom sme skúšali na skale, ktorá lepšie vyskočí. Bola to super zábava, lebo sme sa pritom fotili a fotky boli naozaj rôzne. Najkrajší výskok dokázala Adka a fotka sa tiež vydarila.
Spišský Hrad
Prišla nedeľa a s ňou aj náš posledný deň. Hotel treba opustiť čím skôr a stihnúť navštíviť ešte, čo sa dá. Naša cesta viedla na Spišský Hrad.
Spišský hrad je jeden z najväčších a najcennejších hradných komplexov na Slovensku a na Spiši. Rozprestiera sa na rozlohe prevyšujúcej 4 hektáre (41 426 m²).
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 1993 je ako súčasť pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Od roku 1990 je hradné bralo spolu s hradným komplexom chránené ako chránený prírodný výtvor, od roku 1996 ako národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch.
Na hradbách našej Histórie. Stojíš tu a vnímaš všetku tú krásu okolo seba. Práve na takýchto miestach cítiš súlad so sebou, s okolím, so všetkým. Harmónia, akoby ti dýchala rovno do tváre. Aj toto je kúsok toho Raja, po ktorom všetci túžime.
Všetko je v dokonalom poriadku, milí priatelia ... Namaste !
Annka