Dobe, v ktorej sme sa vzdialili prírode, stratili kontakt s prirodzeným rytmom života a dovolili, aby nás obklopila chémia. Základné potraviny, ktoré nás majú vyživovať, sú dnes plné toxických látok, pesticídov a reziduí, ktoré telo nedokáže spracovať.

4 Zabijaci

Najrozšírenejšie a najnebezpečnejšie látky, ktoré sa do nášho systému dostávajú takmer každý deň. 

 

1. FRUKTÓZA – sladký klam?

Fruktóza – známa aj ako ovocný cukor – bola ešte donedávna považovaná za zdravšiu alternatívu bieleho cukru. Dnes však vieme, že jej nadmerný príjem môže mať vážne dôsledky pre naše zdravie.

❓ Kde je problém?

Ak by sme mali vybrať jednu ingredienciu, ktorú dnes nájdeme takmer v každej priemyselne spracovanej potravine, bol by to glukózovo-fruktózový sirup.

Ten sa stal bežnou súčasťou sladkostí, pečiva, omáčok, cereálií a najmä sladených nápojov. A práve tu začína problém.

 

Fruktóza a jej negatívne účinky

Fruktóza sa v tele vstrebáva len obmedzene, čo spôsobuje viacero zdravotných ťažkostí:

• Podporuje rast patologickej mikroflóry v hrubom čreve

• Spôsobuje zápaly v tráviacom trakte

• Prispieva k stukovateniu pečene

• Zvyšuje riziko inzulínovej rezistencie

Z evolučného hľadiska sme nastavení na príjem maximálne 10–15 gramov denne. Na jej väčšie množstvá naše telo jednoducho nie je vybavené.

 

Prečo rastliny "vymysleli" fruktózu?

Fruktóza má v prírode jasný cieľ – pomôcť rastline šíriť svoje semienka. Ako?

• Nevstrebaná fruktóza z ovocia spôsobí v čreve zvieraťa (alebo človeka) dysbiózu, zápal a hnačku.
• Semienka sa tak dostanú mimo dosah „materského stromu“ – niekam, kde môže vyrásť nová rastlina.
• Diviak, ktorý sa preje padnutého ovocia, o pár metrov „zaseje“ nové stromy.

Z pohľadu prírody – geniálne. Z pohľadu nášho zdravia – nebezpečné, ak túto prirodzenosť ignorujeme.

 

Dnes fruktózu prijímame v neprimeraných množstvách

Moderný človek denne skonzumuje násobne viac fruktózy, než je zdravé – najmä cez sladené nápoje, spracované potraviny a „zdravé“ snacky.

To vedie k:

• narušeniu črevnej mikroflóry

• chronickému zápalu v tele

• stukovateniu pečene a iných orgánov

• neskôr až k metabolickému syndrómu a inzulínovej rezistencii

 

Koľko fruktózy je ešte v poriadku?

• Bežný zdravý človek: max. 10–12 g denne
• Človek so syndrómom dráždivého čreva: len 3–4 g denne

Nad túto hranicu fruktóza spôsobuje zápal, hnačky a postupné oslabenie organizmu.

 

Záver: sladké, no klamlivé

Fruktóza je prírodný nástroj prežitia rastlín, nie neškodný sladidlový zázrak. V malých dávkach – ako v sezónnom ovocí – je v poriadku. No jej nadmerné množstvo v dnešnej strave predstavuje reálne riziko pre zdravie.

Pamätajme:

➡️ Príliš veľa fruktózy = príliš veľa zápalu.  

 

2.GLYFOSÁT – neviditeľný jed v našej potrave

Glyfosát – látka, ktorú si mnohí spájajú s postrekom proti burine – sa dnes nachádza v potravinách, pôde aj vode. No málokto tuší, aký dramatický vplyv môže mať na naše zdravie. 

Čo spôsobuje glyfosát?

• Môže poškodzovať črevnú stenu
• Je spojený s rakovinou a hormonálnymi problémami
• Má negatívny vplyv na pečeň, obličky aj mikrobiom
• A veľmi pravdepodobne stojí za prudkým nárastom precitlivenosti na lepok – až 80 % prípadov môže mať pôvod v imunitnej reakcii organizmu na glyfosát prítomný v potrave.

 

3 HRIECHY GLYFOSÁTU

Glyfosát je chemická látka odvodená od aminokyseliny glycín. Práve kvôli tejto podobnosti sa dokáže zabudovať aj do kolagénu zvierat a ľudí. Pôvodne vyvinutý ako totálny herbicíd, dnes sa používa v rozsahu, ktorý je takmer nemožné obísť.

 

A aké sú jeho tri najväčšie "hriechy"? 

I. Zasahuje do hormonálnej rovnováhy a detoxikácie pečene

Glyfosát inhibuje činnosť enzýmov cytochrómu P450 v pečeni. Ide o kľúčovú skupinu enzýmov, ktoré zabezpečujú:

• neutralizáciu toxínov a cudzorodých látok (xenobiotík),

• správnu hormonálnu rovnováhu.

Keď je ich činnosť narušená, dochádza k hormonálnym poruchám. Napríklad enzým aromatáza, ktorý premieňa testosterón na estrogén, je glyfosátom blokovaný.
Ešte nebezpečnejší je v tomto smere atrazín, ďalší bežne používaný pesticíd, ktorý aktivitu tohto enzýmu takisto potláča. 

II. Rozvracia črevný mikrobióm

Glyfosát zabíja prospešné baktérie v hrubom čreve, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé trávenie aj psychickú pohodu. Zásah do črevného mikrobiómu spôsobuje:

• dysbiózu – nerovnováhu medzi „dobrými“ a „zlými“ baktériami,

• zníženie tvorby esenciálnych aminokyselín ako tryptofán a fenylalanín.

Tieto aminokyseliny sú nevyhnutné pre syntézu neuroprenášačov serotonínu a dopamínu. Ich nedostatok sa spája s:

• úzkosťami a depresiou (nízky serotonín),

• Parkinsonovou chorobou (nízky dopamín),

• dokonca autizmom (pravdepodobný vplyv). 

III. Zabíja život v pôde

Glyfosát ničí aj mikrobióm pôdy – živý ekosystém, ktorý je kľúčový pre zdravé rastliny a výživnú úrodu. Jeho narušenie má:

• dlhodobé ekologické dôsledky,

• vplyv na kvalitu potravín, ktoré konzumujeme,

• a vedie k zhoršovaniu pôdnej úrodnosti.

Vedci dnes len začínajú chápať rozsah škôd, ktoré glyfosát v pôde spôsobuje – no dôsledky budeme pravdepodobne pociťovať ešte desaťročia. 

Záver: Čo s tým?

Glyfosát je nástroj moderného poľnohospodárstva, ktorý sa obrátil proti človeku. Často o ňom ani nevieme – no jeho stopy sú prítomné v obilninách, strukovinách, ovocí, zelenine, dokonca aj vo vode.

• Vedieť o jeho vplyve je prvým krokom.
• Vyhýbať sa mu môžeme najmä cez biopotraviny a minimálne spracovanú stravu.
• Čím čistejšie jeme, tým viac chránime seba aj našu planétu.

 

3. PALMOVÝ OLEJ – tichý škodca v potravinách

 

Zamysleli ste sa niekedy, čo všetko skrýva balená potravina?

Na prvý pohľad neškodný keksík, chrumky, instantná polievka či „zdravá“ tyčinka.
A v zložení? Nenápadná, zato veľmi rozšírená ingrediencia: palmový olej.

Je lacný, stabilný a zaručuje dlhú trvanlivosť produktov. No jeho cena pre naše zdravie a planétu je omnoho vyššia, než si myslíme. 

Prečo je palmový olej problém?

Obsahuje veľké množstvo nasýtených tukov, ktoré pri nadmernej konzumácii zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení,
Je veľmi často používaný v hydrogenovanej (stuženej) forme, čím vznikajú transmastné kyseliny – najnebezpečnejší typ tukov,
Zanáša cievy, zvyšuje cholesterol, podporuje zápaly,
A navyše – jeho produkcia ničí dažďové pralesy a ohrozuje biodiverzitu.

 

Zdravotné riziká palmového oleja

Zvyšuje hladinu „zlého“ LDL cholesterolu, čo prispieva k vzniku artériosklerózy – kôrnatenia ciev,
Podporuje zápalové procesy v tele – chronický zápal je základom mnohých civilizačných ochorení (cukrovka 2. typu, obezita, autoimunitné ochorenia),
Zhoršuje funkciu inzulínu – prispieva k inzulínovej rezistencii a metabolickému syndrómu,
Pri tepelnej úprave (najmä vo fritézach a pri vyprážaní) uvoľňuje škodlivé látky, ktoré môžu mať karcinogénne účinky.

 

Palmový olej vs. príroda

Palmový olej nie je len zdravotný problém. Je aj etický a ekologický.

V mene ziskov sa klčujú dažďové pralesy, najmä v Malajzii a Indonézii,
Dochádza k vyhynutiu ohrozených druhov – ako je orangutan, tiger sumatriansky či nosorožec,
Výroba palmového oleja je druhý najväčší zdroj emisií CO₂ v tropických oblastiach, hneď po spaľovaní uhlia.

Každý výrobok, ktorý obsahuje palmový olej, nesie so sebou kúsok tejto ekologickej katastrofy.

 

Ako sa mu vyhnúť?

Čítajte etikety – palmový olej býva označený ako „palmový tuk“, „vegetable oil (palm)“, niekedy aj skryto pod „rastlinný olej“,
Vyhýbajte sa priemyselne spracovaným potravinám, najmä snackom, margarínom, polotovarom a lacným sladkostiam,
Uprednostňujte jednoduché suroviny a doma pripravené jedlá,
Ak už palmový olej – tak výhradne v bio kvalite a certifikovaný z udržateľných zdrojov (napr. RSPO).

Záver: Menej palmového oleja = viac zdravia a viac pralesov

Palmový olej je dokonalým príkladom, ako niečo lacné môže byť v konečnom dôsledku veľmi drahé.
Jeho negatívny vplyv cíti naše telo aj naša planéta.Každé rozhodnutie, ktoré urobíme pri nákupe, má svoj význam.
Pre zdravie žien po 55-ke je obmedzenie palmového oleja jeden z jednoduchých, no silných krokov k lepšiemu zdraviu.

 

 

4. LYZÍN – sladidlo, ktoré zaťažuje pečeň a narúša rovnováhu

 

V snahe vylepšiť chuť a predĺžiť trvanlivosť potravín sa čoraz častejšie pridávajú voľné aminokyseliny – a jednou z nich je aj lyzín.

Používa sa ako jemné „osladzovadlo“ v spracovaných potravinách, no v tele dokáže narobiť viac škody ako úžitku.
Podobne ako fruktóza, lyzín nie je v tejto forme pre človeka prirodzený – naše trávenie je nastavené na komplexné bielkoviny, nie na izolované aminokyseliny.

 

💀 Čo sa deje, keď sa lyzín nedostane tam, kam má?

• Nestrávený lyzín v čreve fermentuje a mení sa na kadaverín – tzv. mŕtvolný jed
• Kadaverín je toxický pre pečeň, nervový systém a imunitu
• Dochádza k preťaženiu DAO enzýmu, ktorý potom nestíha odbúravať histamín
• Výsledkom môže byť histamínová intolerancia
• Lyzín zároveň brzdí vstrebávanie arginínu – a tým narúša dôležité procesy v tele

 

Lyzín vs. Arginín – boj o miesto v tele Lyzín a arginín sú antagonisti – používajú rovnaký transportný systém, a preto sa navzájom vytláčajú.

• Príliš veľa lyzínu znamená nedostatok arginínu
• A to má negatívny vplyv najmä na kardiovaskulárny systém.

 

Arginín je totiž kľúčový pre tvorbu oxidu dusnatého (NO) – molekuly, ktorá rozširuje cievy, zlepšuje prekrvenie a podporuje imunitu.
Jeho nedostatok vedie k:

• problémom s krvným tlakom,

• zhoršenému prekrveniu tkanív,

• impotencii,

• oslabenej imunite.

 

Prepojenie s histamínovou intoleranciou

🧪 Kadaverín, vznikajúci z nevstrebaného lyzínu, je toxická látka, ktorá si vyžaduje neutralizáciu DAO enzýmom.
Tým pádom nezostáva dosť enzýmu na rozklad histamínu, a telo sa stáva precitlivené – vznikajú príznaky ako:

• bolesti hlavy,

• tráviace problémy,

• kožné vyrážky,

• únava a psychická nepohoda.

 

Tento prehliadaný mechanizmus môže byť jednou z hlavných príčin epidémie histamínovej intolerancie dneška.

 

❓ Ale veď lyzín sa predpisuje na herpes… je teda škodlivý alebo liečivý?

Lyzín môže dočasne utlmiť herpes vírus, pretože zníži dostupnosť arginínu, ktorý vírus potrebuje na množenie.
Ide však len o symptomatické riešenie.

Z dlhodobého hľadiska môže mať pravidelné užívanie izolovaného lyzínu negatívne dôsledky:

• narušenie rovnováhy aminokyselín,

• zaťaženie pečene,

• zvýšenie toxickej záťaže čreva,

• zhoršenie prejavov histamínovej intolerancie.

 

Skryté riziká: kde sa lyzín ukrýva?

• Nie je to klasické sladidlo – preto ho výrobcovia nemusia uvádzať na obale
• Používa sa v spracovaných potravinách aj mäsových výrobkoch – pre „vylepšenie“ chuti
• Pridáva sa aj do krmív pre zvieratá, takže sa nepriamo dostáva aj do živočíšnych produktov

 

Čo môžeme urobiť?

• Čítajme etikety
• Uprednostňujme čerstvé a minimálne spracované potraviny
• Podporujme črevnú mikrobiotu
• A nezabúdajme – rovnováha je základ zdravia

 

Záver: Izolovaný lyzín – nevinný pomocník, alebo tichý sabotér?

To, čo v malých dávkach a na určitý účel môže pomôcť,
v nadmernom množstve a bez kontroly môže z dlhodobého hľadiska škodiť.

 

Záver:

Ak dbáme na vedomé stravovanie, chránime nielen svoj imunitný systém, ale aj črevo, pečeň a nervy – teda základ nášho zdravia a vitality v každom veku.

 

AnnKa

Zdroj: František Nagy, www.integralnazdravoveda.sk

 

---

 

Martinus

Knihy : Doba Jedová 1 a Doba jedová 2

Unikátne príručky, ktoré mu pomôžu zorientovať sa v neprehľadnej oblasti ovládanej záujmami trhu a zisku a poskytnú mu užitočné rady, ako sa má brániť pred mnohými zdravotnými rizikami.